Prvá horská železnica na Slovensku | Trať 171 Zvolen - Diviaky
Jedna z najkrajších tratí na Slovensku. Keďže už mám precestovaný aj originálny Semmering v Rakúsku, viem si tieto trate porovnať. Čo majú spoločné, v čom sú rozdielne a podobne. Už len samotná titulná fotka sa mi podarila podobná, ako z rakúskeho Semmeringu. V tomto prípade to nie je síce z okna vlaku, ale z miesta, ktoré je neďaleko trate a prakticky sa v tomto území kľukatí trať až do najvyššieho bodu v Kremnických Baniach cca 771 m.n.m.
Takýto pohľad sa vám naskytne, keď sa zo spomínanej stanice vyberiete navštíviť geografický stred Európy. O tomto bude ešte samostatná kapitola. Poďme si spoločne prejsť vlakmi ZSSK ikonické prvky tejto nádhernej trate, a to nie len na slovenských železniciach.
Zvolen Osobná Stanica
Jedna zo železničných križovatiek, ktorá vás zavedie na ďalšie zaujímavé miesta. V tomto bode začína aj slovenský Semmering. Stanica prešla nedávno komplexnou rekonštrukciou, a tak už samotný začiatok trate zanecháva dobrý dojem. Okrem modernej stanice odtiaľ vyrážajú týmto smerom aj nové vlaky. Cestujem už nejaký ten rok, a pamätám si ešte starú verziu so starou stanicou a starými vlakmi. Výhodou starých vozňov boli najmä sťahovacie okienka, a tak som si Semmering ešte viac vychutnával ☺
Už len samotné mesto Zvolen má čo ponúknuť. V pozadí vidno vežičku zo Zvolenského zámku, a na opačnej strane máme Pustý hrad, popod ktorý pôjdeme ďalej vlakom k ďalšej stanici. Článok bude priebežne aktualizovaný a previazaný s ďalšími fotocestami. Viac fotiek nájdete aj na mojom instagrame: MAKBEDRIK
Hronská Dúbrava
Kedysi aj Hronská Breznica, Dúbrava. Na tejto trati je to prvá stanica od Zvolena. Taktiež slúži, ako menší prestupný uzol. Do tohto bodu smerujú súbežne dve trate v jednej (171+150). Zo stanice už však vedú tri samostatné línie. Hlavný ťah z Košíc do Bratislavy (trať 150 Zvolen - Nové Zámky), samostatná trať mládeže )154) do Banskej Štiavnice a napokon aj tá na náš Semmering 171. Tu sa nám spoje križovali, a tak sa mi podaril výnimočný záber kríženia netradičnej bagety (niekdajšej GWTRAIN REGIO) a pôvodného prototypu mravca. Ďalej ideme súbežne s hlavnou traťou a zároveň mimo nej. Za kamenným mostom bádať narastajúci výškový rozdiel oproti hlavnej južnej trati.
Trnavá Hora
Hľadal som tu nejakú horu, no nakoniec som zistil, že som priamo na nej. Aj Strmá ulica o sebe niečo prezrádza. Samotná obec je substanciou troch obcí a to: Trnavá Hora, Jalná a Kľačany. Posledná spomínaná nemá železničnú zastávku, nakoľko je situovaná mimo trate. Keď vystúpite na zastávke Jalná, stále budete v Trnavej Hore (časť obce Jalná je za riekou). Ja som sa pešo prešiel z jednej zastávky na druhú, aby som si mohol cvaknúť vlak na násype. Na Os6117 išla bagetka, tú som si cvakol, preskúmal okolie s tým, že ďalším spojom pôjdem preč. Keďže išla dieslomotorová jednotka 861, k tomu to svetlo vybehol som si na ďalšiu fotku a to Os6120. Neďaleko zastávky Trnavá Hora je hneď jedno naj v rámci našich železníc, a to Ihráčsky násyp.
IHRÁČSKY NÁSYP je najväčší násyp nie len na tejto trati, ale aj v rámci celého Slovenska. Je cca 400 m dlhý, takmer 20 m vysoký a +-100m široký. Popod násyp vedie vodným tunelom Ihráčsky potok, ktorý vyviera nad rovnomennou obcou. Pár stovák metrov za násypom potok prechádza popod ďalšiu trať a vlieva sa do Hrona. Tento násyp je neďaleko zastávky a na okraji obce Trnavá Hora. Ďalšia časť násypu a ulica pod ním je už časť susednej obce Pitelová.
Pôvodne tu mal stáť viadukt, podobne ako na Rakúskom Semmeringu. Naša verzia bola stavaná ekonomickým spôsobom, a tak na trati nie je ani jeden viadukt, tunely sú prakticky len tam, kde museli byť, a to čo sa vydolovalo z tunelov, či zárezov bolo použité na násypoch tejto trate.
Za násypom začína to pravé orechové. Tu sa človek cíti ešte viac, ako na horskej trati. Postupne pribúdajú výhľady do dolín a prichádzajú prvé tunely. Hneď prvý je pomenovaný podľa obce Pitelová. Nasledujú ďalšie dva tunely Veľká a Malá skalka. Za nimi sa dostávame do bývalej stanice Stará Kremnička.
Stará Kremnička
Niekdajšia stanica bude mať už 15O rokov. Ešte pred cca desiatimi rokmi tu boli aj iné koľaje, a o to viac to tu vyzeralo, ako na stanici. V súčasnosti je toto miesto neobsadenou železničnou zastávkou. Vlaky tu nezastavujú, teoreticky ani nemajú prečo. Prístup z obce Stará Kremnička k tejto zastávke je cez lesnú turistickú trasu a náučný chodník. Mohlo to byť parádne turistické miesto, múzeum, či útulňa uprostred prírody vedľa trate, avšak sme na Slovensku. Vyzerá to tak, že snahy o záchranu tejto historickej budovy zlyhali, a tak jej už neostáva veľa rokov.
Fotka hore je z roku 2017. Ešte budova bola ako tak po hromade. V súčasnosti je v interiéri prepadnutý strop a stanička je ešte viac zarastená bujnou vegetáciou, ako predtým. Veľká škoda, že sa takýmto miestam kladie veľmi malý dôraz. Slovensko je také krásne, no toto je jeho temná stránka. Podobne ako železničné trate. Nastal problém, bolo ho potrebné riešiť, tak radšej zrušili osobnú dopravu a v niektorých prípadoch nechali schátrať aj samotnú trať. Tu našťastie vlaky premávajú, a pevne verím, že aj ďalej budú premávať! Predsa len, je tu nádherná príroda, unikátne prostredie, rozmanitá fauna a flóra. Keď som tu bol, bežne som stretával srnky, jašterice, sem tam sa ukázal aj had. V týchto končinách sa pohybuje aj medveď hnedý, či rys ostrovid. Toto sa na každej trati len tak nevidí. Po zmene grafikonu v decembri 2021 bude obedňajší spoj posunutý o dve hodiny. Táto krásna trať by si rozhodne zaslúžila viac pozornosti. Poďme ale ďalej.
Ďalším z ikonických prvkov tejto trate sú skalné zárezy! Od železničnej (ne)zastávky Stará Kremnička trať ďalej kopíruje kopce, miestami sa do nich zarezáva. Pár km za tunelom Kečka sa dostáva aj do najhlbšieho skalného zárezu, a to nie len na tejto trati, ale aj v rámci celej siete slovenských železníc. Skalná stena dosahuje miestami 15m. V deň keď som to fotil, bolo toto miesto úplne bez slnka. Zo slnečného dňa bol vlak akoby v inom svete. Po ostrých oblúkoch a pokračujúcom stúpaní sa dostávame do ďalšej stanice.
Bartošova Lehôtka
Pri vstupe do stanice nás víta ďalší skalný zárez a zároveň veľká skala, ktorá sa vypína nad stanicou. Niekedy je miesto modernej dieslomotorovej jednotky 861 nasadená stará klasika Šukafón 812. Obvykle však aj tak na tom spoji zvykli byť počas pracovného dňa bagety. Ak zídete zo stanice trochu nižšie, uvidíte nové pohľady na Slovensko. Žiar nad Hronom a v pozadí Štiavnické vrchy. Smerom na stanicu vidno Jastrabskú skalu.
Jastrabá
Východiskový turistický bod pre turistov, ktorí chcú navštíviť Jastrabskú skalu, a zároveň aj satelitná zastávka pre Bartošovu Lehôtku. Nevedie odtiaľ síce turistická trasa, no viete sa na ňu v pohode napojiť. Niekedy pôjdem aj túto oblasť preskúmať. Teda ak sa podarí. Zastávka Jastrabá je už v oveľa lepšom stave, aj keď by sa o samotnom nátere dalo polemizovať. Tu je ten s prípadov, kedy som si zažil ešte cestovanie touto traťou "po starom". Ja osobne by som nechal pár ranných spojov s klasickou súpravou. Hoci by tam boli aj moderné vozne.
Nevoľné
Obec situovaná za kopcom tu tiež mala svoju zastávku. Bolo komplikované sa k nej dostať, nebola veľmi využívaná a tak ju nakoniec zrušili.
Kremnica
Aby som nefotil len vlaky aj stanice, tentokrát sem dám môj pôvodný cieľ fotociest: Pamiatky - konkrétne metský hrad , fotený zo stanice Kremnica v jedno mrazivé ráno. Využil som dvojhodinové okno medzi spojmi, a tak narýchlo spoznal mesto Kremnica.
"Keď netečie, aspoň kvapká."
Počas štúdia na vysokej škole som síce nemal toho času veľa, no aj to málo som využil na spoznávanie Slovenska. Cesta vo vlaku bola využitá na učenie sa, oddych, či upravovanie fotiek. Najviac do kolien ma v ten deň dostala strmá cesta na stanicu. Bola zima, tak som sa aspoň zahrial a medzitým fotil samozrejme.
Podobne ako pri rakúskom Semmeringu, aj tento má vo svojom okolí hrady, resp. zámky.
- Zvolenský zámok
- Pustý hrad
- Šášovský hrad
- Kremnický hrad
Trať za stanicou vytvára takpovediac uško. Trajektória trate v tvare U je využívaná najmä na prekonanie výškových rozdielov na krátkych úsekoch. Kremnický hrad cestou do / z Kremnice vidno z okna vlaku viackrát. Medzitým trať prechádza cez rôzne tunely. Jeden z nich je "falošný", teda doslova len postavený z dôvodu zosuvov pôdy, a potom tu máme tunel Sohler s galériovou predsieňou. Opäť niečo, čo je na našich tratiach jediné. Nie je to síce taká skalná galéria, ako Weinzettelwandtunnel: Am Geierneste, hlavné je, že nejakú máme, ako aj to, že slúžila a prakticky slúži svojmu účelu dodnes. Tu okolo mňa prešla krabička 812 s prvým modernizovaným prívešákom 012 001.
Kremnické Bane
Najvyššie položená stanica, a zároveň aj najvyšší bod trate 171 priamo v strede Európy. Ak by som prišiel deň skôr, mal by som fotku aj s medveďom. Deň predtým sa skoro ráno potuloval popri stanici. O stretnutie núdza napokon nebola, a neďaleko stredu Európy ma pozorovala líška. Všimol som si ju, až pri úprave fotiek. Pôvodne som fotil vodnú nádrž Turček, ktorú odtiaľ vidno.
Turček
Obec je obklopená nie len horami, ale aj železničnou traťou na násype vo viac než 180 stupňovom oblúku. Na ňom sa nachádza aj najkratší železničný tunel na Slovensku, tunel Turček. Má len 37m. Je to jediné miesto, kde trať v oblúku naráža na kopec. Teoreticky by aj tu mohol byť skalný zárez, no prakticky je vždy lepší tunel.
Cez násypy vedú menšie cestno-vodné tunely. Minimálne jeden z nich je bývalý železničný. Okrem hlavnej trate tu bola aj lesná železnička, Turček - Štrich, ktorá smerovala do priestorov, kde sa dnes nachádza vodná nádrž Turček. Keďže sa jedná o rezervoár pitnej vody, nedostal som sa k vode, ale aspoň som sa dozvedel niečo nové o danej oblasti. Pod nádržou je oddychové miesto, ako aj informačná tabuľa. Už sa stmievalo, tak som šiel ďalej k bývalej stanici a súčasnej zastávke Turček. Trať úzkokoľajnej železničky ústila aj do vtedajšej stanice. Doteraz na tom mieste stojí výpravná budova. Ďalej od zastávky Turček trať pomaly opúšťa to pravé horské prostredie a ukazuje sa rovinatá plocha Turca. Z ďalšej stanice a obce je tento región, ako na dlani.
Horná Štubňa
Posledný mohykán a brána do horských tratí. Z tejto stanice smerujú vlaky na tri smery:
- Zvolen
- to je tá naša trať 171, odkiaľ sme prišli
- Vrútky
- týmto smerom pokračuje trať do stanice Diviaky, odkiaľ ďalej pokračuje susedná trať 170. Na zastávke Turčianske Teplice je možný prestup na vlaky do Banskej Bystrice cez 22 tunelov.
- Prievidza
- trať 145 taktiež prechádza horským prostredím. Za stanicou sa nachádza ostrý viac, ako 180° oblúk, ktorý odkláňa trať smerom na Handlovú. Na oblúku nájdeme Štubniansky tunel a jedno z mála mimoúrovňových križovaní železničných tratí.
S obcou Trnavá Hora, ktorá je kvázi na opačnom konci trate má niečo spoločné. Prechádzajú cez ňu viaceré trate, a taktiež má viacero miest, kde môžete nastúpiť na vlak. Okrem hlavnej stanice sú tu aj dve zastávky. Obe som patrične využil.
- Horná Štubňa zastávka
- Ak sa chystáte do obce, tak sa zvezte osobákom radšej na zastávku. Stanica je na odľahlom prostredí, a tak keby ste sa peši vybrali do obce, išli by ste aj tak okolo zastávky. Ušetríte si tak nohy. Ja som sa radšej prešiel zo zastávky zastávka na zastávku obec.
- Horná Štubňa obec
- Zastávka leží na trati 171. Taktiež je to prístupový bod do obce. Je odtiaľ vidno aj viadukt na vode. Stretával som tu často aj turistov, ktorí mierili do Veľkej Fatry, keďže je táto zastávka najbližšie k národnému parku. Bohužiaľ, rýchliky na tejto trati už nemajú ďalšie zastávky a mieria rovno na konečnú: Do stanice Banská Bystrica.
Turčianske Teplice
TR Okresné mesto a železničná zastávka na úrovni. Doslova pod jej úroveň smeruje trať do stanice Diviaky. Stanica je viditeľná už zo zastávky.
Diviaky: Začiatok / koniec trate 171
Letné expresy ZSSK počas tohto leta obsluhovali slovenský Semmering teda trať 171, a zároveň aj trať 170 známu, ako 22 tunelov.
Add comment
Comments